Azerbajdžan: výroba z veterných a solárnych elektrární má do roku 2030 vzrásť na 4,4 TWh, ukazuje prognóza rozpočtu na rok 2027

Výroba elektriny vo veterných a solárnych elektrárňach Azerbajdžanu má vzrásť z 3 009 GWh v roku 2027 na 4 408 GWh v roku 2030. Vyplýva to zo strednodobých makroekonomických prognóz pripojených k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027, ktoré 4. novembra citovala agentúra Trend. V rovnakom období by spotreba plynu v tepelných elektrárňach klesla zhruba o tretinu.

Čísla. Najväčší skok sa očakáva v roku 2028, keď by výroba z vetra a slnka dosiahla 4 384 GWh, a potom by sa ustálila okolo 4,4 TWh: 4 414 GWh v roku 2029 a 4 408 GWh v roku 2030. Tepelné elektrárne by vyrobili 21 957 GWh v roku 2027 a 24 283 GWh v roku 2030, o 10,6 % viac, zatiaľ čo plyn v nich spaľovaný by klesol z 2,416 na 1,572 miliardy kubických metrov.

Plyn. Takisto s odvolaním na rozpočtový balík agentúra Report uviedla, že ťažba zemného plynu v Azerbajdžane sa v roku 2027 odhaduje na 16,3 miliardy kubických metrov, o 239,2 milióna kubických metrov (1,5 %) viac ako prognóza na tento rok. Rozpočet na rok 2027 vychádza podľa AzerNews z ceny ropy 65 dolárov za barel.

Plynárenská sieť. Pri prerokúvaní rozpočtového balíka v parlamentnom výbore pre hospodársku politiku minister financií Sahil Babajev uviedol, že návrh nepočíta s prostriedkami na rozšírenie plynárenskej distribučnej siete a že SOCAR by mohol práce financovať z disponibilných prostriedkov alebo investičných zdrojov. Na program verejných investícií je vyčlenených 5,3 miliardy manatov (3,12 miliardy dolárov); „očakávame, že ku koncu roka sa obraz vyjasní,“ povedal Babajev podľa agentúry Report.

Súvislosti. Rozpočtový dokument podľa agentúry Trend počíta so zrýchlením „zelenej“ transformácie, zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny, novými výrobnými kapacitami a modernizáciou siete, ako aj so zónami a koridormi „zelenej energie“ a rozšírením vývozu energie z obnoviteľných zdrojov.