AP1000 v Bohuniciach: americká štúdia, ktorá otvára spis „piateho reaktora”

Jadrové Slovensko bolo historicky výlučne príbehom VVER: od vyradených reaktorov po tie, ktoré dnes nesú sústavu. Štúdia podpísaná pre Bohunice prvý raz vážne otvára dvere inej línii.

Podpísaný balík. Dohoda — parafovaná v Dubrovníku ministerkou hospodárstva, zástupcom amerického ministerstva zahraničia a viceprezidentom Westinghouse — spúšťa predbežnú inžiniersku a projektovú štúdiu: overuje, či AP1000, americký reaktor generácie III+ s plne pasívnou bezpečnosťou, technicky sedí na lokalitu Jaslovské Bohunice, a načrtáva ekonomické parametre. Trvanie: šesť-sedem mesiacov; päťmiliónovú faktúru platí americká strana — otvorene priznaná investícia strategického marketingu.

Diskutovaný kalendár. Pracovný scenár: rozhodnutie a finálny kontrakt možno v roku 2027, výstavba v tridsiatych rokoch, prevádzka medzi 2038 a 2040 — 1 200 MW, ktoré by prebrali štafetu presne vtedy, keď si historická flotila začne klásť otázku dôchodku. Lokalita má svoje tromfy: desaťročia licencovaný jadrový areál, infraštruktúru, komunitu zvyknutú na priemysel.

Geopolitický kontext. Voľba technológie by bola aj deklaráciou: po palive Westinghouse už zavedenom v existujúcich reaktoroch by AP1000 presunul celý slovenský reťazec do západného ekosystému. Poľsko a Bulharsko otvorili tej istej technológii cestu v regióne; Slovensko by sa pridalo k formujúcemu sa klubu so všetkým, čo to znamená pre spoločné náklady a zdieľané lekcie.

Služobná skepsa. Ekonomickí kritici si plnia povinnosť: AP1000 nebol nikde lacný pri prvom exemplári, financovanie takého kolosu v malej ekonomike je nevyriešené a súčasný prebytok kladie otázku „pre koho?”. Odpovede — alebo ich absencia — budú samotným obsahom štúdie. Zatiaľ si Slovensko kupuje opciu; rozhodnutie zostáva na stole.

Európske jadrové projekty v prúde správ.